Víno sprevádza človeka od nepamäti. Víno vstúpilo na scénu dejín už v rannom staroveku. Už v Babylone a v starovekom Egypte nájdeme zmienky o víne. Dôkazy o víne sa našli v hrobkách faraónov i v papyrusových zvitkoch. O úplných začiatkoch pestovania vínnej révy a výrobe vína nemáme presné informácie. Prvý potvrdený doklad o výrobe vína možno datovať do 6.tisícročia pred naším letopočtom, keďže práve z tohto obdobia pochádzajú prvé hrozienka a nástroje k výrobe vína z územia dnešného Gruzínska. A tak príbeh vína môžeme dnes skutočne stopovať v súlade s Bibliou, keďže Noe so svojou archou pristál na hore Ararat v kaukazských horách. Kaukaz totiž poskytuje dobré podmienky pre vinič odrody Vitis vinifera, tj. vinič hroznorodý, pričom dodnes možno v riečnych údoliach nájsť divokorastúci vinič tohto typu. V Gruzínsku, ktoré bolo v časoch ZSSR slávne práve výrobou vína a čaju, sa dodnes zachoval aj veľmi tradičný, v dnešných časoch by sme mohli povedať priam skutočne predpotopný spôsob výroby vína, spočívajúci na kvasení muštu v nádobách zakopaných do zeme. Postupne sa vinič rozšíril po celej oblasti Blízkeho východu, keďže jeho schopnosť adaptability k prostrediu je veľmi vysoká. Nie je náhodou, že odrôd viniča je niekoľko tisíc, keďže prirodzenou mutáciou dochádza k jeho prispôsobovaniu sa okoliu. Následne z rôznosti odrôd vyplýva aj rôznorodosť jeho chuťových, buketných a farebných vlastností.
Čo sa týka prvých výjavov pestovania hrozna a výroby vína, tak tie sa dodnes zachovali v starovekom Egypte, pričom rozkvet vinárstva v tejto oblasti možno datovať medzi roky 2700-2400 pred Kristom (Farkaš, 2002). Je zaujímavé, že už v týchto časoch bola dôležitá aj diferenciácia tohto produktu, keďže sa na nádobách s vínom z tohto obdobia zachovali také údaje ako ročník, pôvod, či vedúci vinice. To jasne svedčí o tom, že už v danej dobe nebol pôvod vína a spôsob výroby ľuďom ľahostajný.
Víno slúži na mnohé účely, pričom ani na jeho religiózny podtón by sme nemali zabúdať, o čom svedčí aj množstvo príbehov z Biblie, ktoré majú súvislosť práve s týmto nápojom. Ešte pred tým, ako Ježiš premenil v Káne vodu na víno a začala Hamvasovymi slovami nová epocha, si však tento produkt všimli Gréci, ktorí sa zaslúžili o jeho rozšírenie na celý stredomorský región. Z čias rímskej ríše sa tiež zachovali prvé príručky o pestovaní viniča a výrobe vína, ktoré mnohé prežili až do čias pozdného stredoveku.
Čo sa týka ešte obdobia staroveku, tak o veľké rozšírenie pestovania viniča sa pričinil veľmi silne rozvoj kresťanstva, ktorý svojou potrebou na výrobu omšového vína poskytol impulz pre jeho pestovanie aj v takých oblastiach ako je dnešná Británia.
Fakt, že kresťanstvo prijalo tento nápoj za svoj mu tiež predurčilo, že sa do budúcnosti bude šíriť všade tam, kam sa dostane kresťanská viera. Toto sa potvrdzovalo aj neskôr napr. v 9.storočí v našej Nitre, kde tradíciu pestovania viniča a výroby vína založili práve benediktínski mnísi. Víno v staroveku rovnako slúžilo ako komodita, keďže sa dalo pomerne dobre prevážať a tak sa mnohokrát aj za otrokov platilo vínom. Vznik sudov je napríklad dôsledkom lepšej a rýchlejšej manipulovateľnosti pri prevoze a tak sudy, ktoré sú keltský vynález, možno tiež datovať do obdobia staroveku.
Gréci oslavovali víno vo svojich básňach a povestiach. Tento nápoj upravovali bylinkami, korením, alebo medom. Víno zohrávalo dôležitú úlohu i u Etruskov, národa žijúceho na Apeninskom polostrove v oblasti medzi Rímom a Toskánskom. Etruskovia holdovali vínu a vyvážali víno do Grécka a krajín Stredomoria. Zakladali rozsiahle vinohrady v južnom a strednom Taliansku. Následníkov našli v Rimanoch. Rímska ríša mala najväčší vplyv na rozvoj vinohradníctva a vinárstva v celej stredomorskej Európe. Rimania boli prví, kto začal pre skladovanie vína používať keramické džbány aj keď ešte prevládali amfory a na pitie hlinené nádoby, neskôr aj kovové. Rímske vína mali veľmi dlhú trvanlivosť. Boli chránené korkovými zátkami, utesnenými voskom a živicou.
Pestovanie vína dosiahlo s starovekom Ríme nebývalý rozmach. Víno bolo kultovým nápojom. Vinice sa zakladali nielen na území dnešného Talianska, ale v Galii a Hispánii. Dnešné Francúzsko a Španielsko. Tam niekde sa to začalo. Postupne sa víno rozšírilo do všetkých častí veľkého rímskeho impéria. Mnoho vína sa dovážalo z kolónií do Ríma. Rimania posunuli poznatky o výrobe vína o veľký kus dopredu. Víno uchovávali v amforach, pili väčšinou mladé vína. Kvalita a množstvo záviselo od konkrétneho ročníka. Po páde rímskej ríše prevzali vývoj pestovanie vína kresťanskí mnísi. Nie je náhodou, že väčšina tradičných vinárskych oblastí v Európe sú tiež oblasťami s najvyššou koncentráciou kláštorov. Ostatné poriadky, napríklad templári, sú priekopníkmi pestovanie moderných odrôd vína. Od stredoveku sa začali používať sklenené fľaše a poháre na víno.
Postupne sa kolískou vína stala práve Galia, dnešné Francúzsko. Vinárska kultúra sa v miestnych podmienkach ďalej úspešne rozvíjala. Oblasti ako Burgundsko, Bordeaux, alebo oblasť Loiry sa stali skutočnými kolískami vína. Víno sa šírilo ďalej po Rýne až do oblasti Trevíru a Mosely, dnešnej hranice s Nemeckom.