S istotou môžeme tvrdiť, že pestovanie vína na našom území sa začalo najneskôr za vlády cisára Marca Aurélia Próba, teda v treťom storočí nášho letopočtu. Niektoré pramene posúvajú začiatok pestovania viniča ešte o niekoľko storočí naspäť, tieto názory však zatiaľ nie sú hodnoverne preukázané.
Prvé písomné správy o jeho pestovaní na území dnešného Slovenska sú zo začiatku 9. storočia z Nitrianskej stolice. V cestopise arabského cestovateľa Edrisiho sa uvádza, že „Nitra je kvitnúce a významné mesto, bohaté na vinice i obyvateľov“. Ďalšie písomné správy o pestovaní viniča pochádzajú z 11. storočia z Tekovskej stolice.
Po páde Rímskej ríše sa o pestovanie hrozna a výrobu vína pričinila cirkev. Spočiatku to bolo z liturgických dôvodov, neskôr víno prenikalo k širokým vrstvám obyvateľstva a stal sa z neho dôležitý obchodný artikel. Dejiny vinohradníctva a vinárstva úzko súvisia s vtedajším politickým dianím, vojnami vpádmi Tatárov, neskôr Turkov. Vinohrady boli neustále ničené, potom zase obnovované. Za zmienku stojí vývoj v dnešnej tokajskej oblasti, kde po zdecimovaní obyvateľstva v prvej polovici 13. storočia prichádzajú talianski osadníci. Následne v 14. a 15. storočí je veľa zmienok o vinárstve na Slovensku. Napríklad v roku 1413 bol v Bratislave viničný richtár a z roku 1497 pochádza najstarší výčapnícky štatút mesta.
O význame pestovania viniča v 16. a 17. storočí svedčí aj povyšovanie vinohradníckych mestečiek na slobodné kráľovské mestá (Modra, Pezinok, Jur pri Bratislave a i.). Zlatým obdobím vinohradníctva bolo 18. storočie, počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. Na území dnešného Slovenska v roku 1720 bolo približne 57.000 hektárov vinohradov, čo bola takmer trojnásobne väčšia výmera, ako je v súčasnosti. Od polovice 18. storočia sa postupne znižuje produkcia hrozna a výroba vína. Spôsobila to hospodárska politika habsburského panovníckeho dvora, ktorý uprednostňoval rakúske vína. Na nepriaznivý vývin mal veľký vplyv aj nárast konzumácie piva.
V polovici 19. storočia sa na území dnešného Slovenska pestovali desiatky odrôd a rozloha vinohradov dosahovala až takmer 50.000 ha. Tak ako celú Európu aj slovenské vinohrady postihla koncom 19. storočia fyloxérová nákaza, následkom čoho došlo k zmene odrodovej skladby. Niektoré odrody ustúpili do úzadia, napr. Bouvierovo hrozno a Čabianská perla prežívajú miestami najmä v Malokarpatskej oblasti dodnes, iné sa stratili úplne(Slankamenka, Medovec, Červenospišiak, Bratislavské biele). Plocha vinohradov poklesla až na necelých 9.000 ha. Historicky patrili malokarpatské vína k najrešpektovanejším vínam z celého Rakúsko Uhorska. Najväčší obchodníci z vínom pochádzali práve odtiaľ a v Bratislave vznikla v roku 1825 aj prvá fabrika na výrobu šumivého vína mimo územia Francúzska. Dodávateľ vína pre rakúsku armádu pán Waltz, v Trnave postavil v tom čase najväčší sud v strednej Európe o objeme 114.000 litrov. Druhý z obchodníkov Palugyay zase predával vína pod značkou Chateau Palugyay do celého sveta, pričom jeho šumivé a tiché vína sa údajne nachádzali aj na palube Titanicu.
Narastajúce problémy s novými chorobami v prvých desaťročiach 20. storočia sa stali podnetom na vybudovanie kvalitného vinohradníckeho a vinárskeho výskumu. S týmto cieľom vznikol v roku 1924 v Bratislave samostatný Vinársky ústav. Zároveň sa zriadilo aj detašované pracovisko Výskumná stanica vinárska v Malej Tŕni.
V tridsiatych rokoch dochádza opäť k zveľaďovaniu vinohradníctva. Plochy viníc sa rozširujú a mení sa odrodová skladba. V roku 1936 vzniklo v Pezinku Slovenské vinohradnícke družstvo s cieľom podporiť spoločný odbyt vína. Pezinok sa tak stal centrom vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.
Bohužiaľ po druhej svetovej vojne komunisti znárodnili vinice čo dodnes negatívne ovplyvňuje slovenské vinohradníctvo. Po revolučných udalostiach roku 1948 násilná kolektivizácia poľnohospodárstva priniesla koniec súkromného podnikania. Zakladali sa jednotné roľnícke družstvá, pôvodné Slovenské vinohradnícke družstvo pohltili štátne Vinárske závody, ktoré sa stali monopolným výrobcom vína. Z úbočí sa vinohrady rozšírili aj na úrodné roviny, pričom pri výbere odrôd zohrával kľúčovú úlohu jediný faktor a tým bol hektárový výnos. Nebolo cieľom vyrobiť dobré víno, ale vyrobiť ho veľa. Preto sa vo vinohradoch na celom území vtedajšieho Československa rozšírili odrody ako Rizling vlašský či Müller Thurgau, z ktorých sa vyrábali unavené, tenké, nevýrazné a uniformné vína typické pre socialistickú veľkovýrobu.
V sedemdesiatych rokoch tvár slovenskej krajiny zmenili necitlivé rekultivačné zásahy a všetko sa podriadilo kvantite na úkor kvality.
Po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989 vinohradnícke odvetvie zaznamenalo výrazný útlm nielen v plošných výmerách, ale aj v produkcii a dostalo sa pod hranicu sebestačnosti. Zdĺhavosť procesu vysporiadania a navrátenia pôdy pôvodným vlastníkom zapríčinila, že veľa plôch zostalo neobrábaných. Preto Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR v záujme trvalého rozvoja vinohradníctva, vinárstva a výroby vysokokvalitného hroznového vína zriadilo 1. januára 1999 príspevkovú organizáciu s názvom Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV) so sídlom v Bratislave.
Po revolúcii v roku 1989 sa časť vinohradov vrátila do rúk pôvodných vlastníkov čím sa začal dlhodobý proces reštrukturalizácie vinohradov so zameraním sa na odrody poskytujúce kvalitné vína. Dnes nájdete vo vinohradoch odrody ako Chardonnay, Pinot blanc, Pinot gris, Sauvignon blanc, Tramín červený, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, ale aj Rizling vlašský, ktorý na rozdiel od svojej domoviny, úrodnej nížiny Veneta poskytuje príťažlivé svieže a ovocné vína, ktoré majú životnosť asi dva roky. Z novo vyšľachtených bielych odrôd sa najviac darí odrode Devín, ktorá poskytuje príjemne korenisté vína a najviac jej pristanú vína so zvyškovým cukrom. Z modrých odrôd sa u nás darí odrodám Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Modrý Portugal, Alibernet, ale aj Cabernet Sauvignon predovšetkým na výrobu ružových vín. Veľký aj keď zatiaľ v širšom meradle neobjavený potenciál má odroda Pinot noir. Veľmi dobre sa darí slovenským odrodám, ako je Dunaj, ale aj nedávno uznané novo vyšľachtené odrody kabernetového typu. Špecifické postavenie má odroda Cabernet Sauvignon. Ešte pred pár rokmi bolo veľmi ťažké vyrobiť víno z tejto odrody, ktoré by mohlo konkurovať iným vínam. So zlepšením agrotechniky, čiastočne možno aj vplyvom globálneho otepľovania sa vyzretosť hrozna tejto odrody výrazne zlepšila, ale čo je najdôležitejšie, z odrody Cabernet Sauvignon začali naši vinári vyrábať ružové vína, ktoré majú neopakovateľný charakter a ktoré bez preháňania patria k najlepším na svete.
Podľa údajov MP SR máme v súčasnosti 22.000 ha registrovaných vinohradov, z toho len 16.000 ha je obhospodarovaných a 12.000 ha rodiacich. Cieľom programu podpôr je dosiahnuť 22.000 ha rodiacich viníc. Na rozvoj vinohradníctva má v súčasnosti negatívny vplyv tiež dovoz lacných vín, najmä po vstupe do EÚ.
Autor: TV
Zdroj: Časopis VINOTÉKA, príloha Slovak wineries publikovaná pri príležitosti Concour mondial du Bruxelles, Bratislava 2013