Slovensko

HISTÓRIA

S istotou môžeme tvrdiť, že pestovanie vína na našom území sa začalo najneskôr za vlády cisára Marca Aurélia Próba, teda v treťom storočí nášho letopočtu. Niektoré pramene posúvajú začiatok pestovania viniča ešte o niekoľko storočí naspäť, tieto názory však zatiaľ nie sú hodnoverne preukázané.

Prvé písomné správy o jeho pestovaní na území dnešného Slovenska sú zo začiatku 9. storočia z Nitrianskej stolice. V cestopise arabského cestovateľa Edrisiho sa uvádza, že „Nitra je kvitnúce a významné mesto, bohaté na vinice i obyvateľov“. Ďalšie písomné správy o pestovaní viniča pochádzajú z 11. storočia z Tekovskej stolice.

Po páde Rímskej ríše sa o pestovanie hrozna a výrobu vína pričinila cirkev. Spočiatku to bolo z liturgických dôvodov, neskôr víno prenikalo k širokým vrstvám obyvateľstva a stal sa z neho dôležitý obchodný artikel. Dejiny vinohradníctva a vinárstva úzko súvisia s vtedajším politickým dianím, vojnami vpádmi Tatárov, neskôr Turkov. Vinohrady boli neustále ničené, potom zase obnovované. Za zmienku stojí vývoj v dnešnej tokajskej oblasti, kde po zdecimovaní obyvateľstva v prvej polovici 13. storočia prichádzajú talianski osadníci. Následne v 14. a 15. storočí je veľa zmienok o vinárstve na Slovensku. Napríklad v roku 1413 bol v Bratislave viničný richtár a z roku 1497 pochádza najstarší výčapnícky štatút mesta.

O význame pestovania viniča v 16. a 17. storočí svedčí aj povyšovanie vinohradníckych mestečiek na slobodné kráľovské mestá (Modra, Pezinok, Jur pri Bratislave a i.). Zlatým obdobím vinohradníctva bolo 18. storočie, počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. Na území dnešného Slovenska v roku 1720 bolo približne 57.000 hektárov vinohradov, čo bola takmer trojnásobne väčšia výmera, ako je v súčasnosti. Od polovice 18. storočia sa postupne znižuje produkcia hrozna a výroba vína. Spôsobila to hospodárska politika habsburského panovníckeho dvora, ktorý uprednostňoval rakúske vína. Na nepriaznivý vývin mal veľký vplyv aj nárast konzumácie piva.

V polovici 19. storočia sa na území dnešného Slovenska pestovali desiatky odrôd a rozloha vinohradov dosahovala až takmer 50.000 ha. Tak ako celú Európu aj slovenské vinohrady postihla koncom 19. storočia fyloxérová nákaza, následkom čoho došlo k zmene odrodovej skladby. Niektoré odrody ustúpili do úzadia, napr. Bouvierovo hrozno a Čabianská perla prežívajú miestami najmä v Malokarpatskej oblasti dodnes, iné sa stratili úplne(Slankamenka, Medovec, Červenospišiak, Bratislavské biele). Plocha vinohradov poklesla až na necelých 9.000 ha. Historicky patrili malokarpatské vína k najrešpektovanejším vínam z celého Rakúsko Uhorska. Najväčší obchodníci z vínom pochádzali práve odtiaľ a v Bratislave vznikla v roku 1825 aj prvá fabrika na výrobu šumivého vína mimo územia Francúzska. Dodávateľ vína pre rakúsku armádu pán Waltz, v Trnave postavil v tom čase najväčší sud v strednej Európe o objeme 114.000 litrov. Druhý z obchodníkov Palugyay zase predával vína pod značkou Chateau Palugyay do celého sveta, pričom jeho šumivé a tiché vína sa údajne nachádzali aj na palube Titanicu.

Narastajúce problémy s novými chorobami v prvých desaťročiach 20. storočia sa stali podnetom na vybudovanie kvalitného vinohradníckeho a vinárskeho výskumu. S týmto cieľom vznikol v roku 1924 v Bratislave samostatný Vinársky ústav. Zároveň sa zriadilo aj detašované pracovisko Výskumná stanica vinárska v Malej Tŕni.

V tridsiatych rokoch dochádza opäť k zveľaďovaniu vinohradníctva. Plochy viníc sa rozširujú a mení sa odrodová skladba. V roku 1936 vzniklo v Pezinku Slovenské vinohradnícke družstvo s cieľom podporiť spoločný odbyt vína. Pezinok sa tak stal centrom vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.

Bohužiaľ po druhej svetovej vojne komunisti znárodnili vinice čo dodnes negatívne ovplyvňuje slovenské vinohradníctvo. Po revolučných udalostiach roku 1948 násilná kolektivizácia poľnohospodárstva priniesla koniec súkromného podnikania. Zakladali sa jednotné roľnícke družstvá, pôvodné Slovenské vinohradnícke družstvo pohltili štátne Vinárske závody, ktoré sa stali monopolným výrobcom vína. Z úbočí sa vinohrady rozšírili aj na úrodné roviny, pričom pri výbere odrôd zohrával kľúčovú úlohu jediný faktor a tým bol hektárový výnos. Nebolo cieľom vyrobiť dobré víno, ale vyrobiť ho veľa. Preto sa vo vinohradoch na celom území vtedajšieho Československa rozšírili odrody ako Rizling vlašský či Müller Thurgau, z ktorých sa vyrábali unavené, tenké, nevýrazné a uniformné vína typické pre socialistickú veľkovýrobu.

V sedemdesiatych rokoch tvár slovenskej krajiny zmenili necitlivé rekultivačné zásahy a všetko sa podriadilo kvantite na úkor kvality.

Po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989 vinohradnícke odvetvie zaznamenalo výrazný útlm nielen v plošných výmerách, ale aj v produkcii a dostalo sa pod hranicu sebestačnosti. Zdĺhavosť procesu vysporiadania a navrátenia pôdy pôvodným vlastníkom zapríčinila, že veľa plôch zostalo neobrábaných. Preto Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR v záujme trvalého rozvoja vinohradníctva, vinárstva a výroby vysokokvalitného hroznového vína zriadilo 1. januára 1999 príspevkovú organizáciu s názvom Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV) so sídlom v Bratislave.

Po revolúcii v roku 1989 sa časť vinohradov vrátila do rúk pôvodných vlastníkov čím sa začal dlhodobý proces reštrukturalizácie vinohradov so zameraním sa na odrody poskytujúce kvalitné vína. Dnes nájdete vo vinohradoch odrody ako Chardonnay, Pinot blanc, Pinot gris, Sauvignon blanc, Tramín červený, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, ale aj Rizling vlašský, ktorý na rozdiel od svojej domoviny, úrodnej nížiny Veneta poskytuje príťažlivé svieže a ovocné vína, ktoré majú životnosť asi dva roky. Z novo vyšľachtených bielych odrôd sa najviac darí odrode Devín, ktorá poskytuje príjemne korenisté vína a najviac jej pristanú vína so zvyškovým cukrom. Z modrých odrôd sa u nás darí odrodám Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Modrý Portugal, Alibernet, ale aj Cabernet Sauvignon predovšetkým na výrobu ružových vín. Veľký aj keď zatiaľ v širšom meradle neobjavený potenciál má odroda Pinot noir. Veľmi dobre sa darí slovenským odrodám, ako je Dunaj, ale aj nedávno uznané novo vyšľachtené odrody kabernetového typu. Špecifické postavenie má odroda Cabernet Sauvignon. Ešte pred pár rokmi bolo veľmi ťažké vyrobiť víno z tejto odrody, ktoré by mohlo konkurovať iným vínam. So zlepšením agrotechniky, čiastočne možno aj vplyvom globálneho otepľovania sa vyzretosť hrozna tejto odrody výrazne zlepšila, ale čo je najdôležitejšie, z odrody Cabernet Sauvignon začali naši vinári vyrábať ružové vína, ktoré majú neopakovateľný charakter a ktoré bez preháňania patria k najlepším na svete.

Podľa údajov MP SR máme v súčasnosti 22.000 ha registrovaných vinohradov, z toho len 16.000 ha je obhospodarovaných a 12.000 ha rodiacich. Cieľom programu podpôr je dosiahnuť 22.000 ha rodiacich viníc. Na rozvoj vinohradníctva má v súčasnosti negatívny vplyv tiež dovoz lacných vín, najmä po vstupe do EÚ.

Autor: TV

Zdroj: Časopis VINOTÉKA, príloha Slovak wineries publikovaná pri príležitosti Concour mondial du Bruxelles, Bratislava 2013

VINOHRADNÍCKE OBLASTI SLOVENSKA

VINOHRADNÍCKE OBLASTI SLOVENSKA

Zmenou spoločenských pomerov po roku 1989 nastal aj zásadný obrat vo vinohradníctve a vinárstve. Veľkovýroba postupne zanikala a vytváral sa prirodzený stav vlastníkov vinohradov a výrobcov vína. Dôsledkom týchto zmien bol ústup od výroby lacných nekvalitných vín k modernému spracovaniu hrozna na vína najvyšších kvalít. Vytratila sa anonymita vín a začal sa preferovať dôraz na charakter vín, v ktorých sa snúbi um technológa za pomoci moderných technológií s danosťami konkrétnych oblastí, vinohradníckych obcí, ba až priamo jednotlivých honov. Až teraz bolo možné objaviť čaro vín, spojené s klimatickými a pôdnymi podmienkami jednotlivých oblastí, čomu v odborných kruhoch hovoríme „terroir“.


Bohužiaľ tieto politicko-spoločenské zmeny priniesli aj negatívne javy. Po rozpade družstiev ostala značná časť vinohradov nevyužívaná a postupne zanikli. Aj dnes máme stále značnú časť vinohradov nevysporiadanú vo vlastníckych vzťahoch, čo tiež bráni rozvíjaniu vinárskej tradície. Prelomový rok v rozvoji vinohradníctva bol rok 2004, keď naším členstvom v EU začali platiť pre našich výrobcov európske pravidlá, medzi inými aj zákaz výsadby nových vinohradov. Na základe prístupových dohôd sme si stanovili pre Slovensko limit výmery viníc v rozsahu 22 227 ha. Okrem tejto dohody platia pre nás aj všetky nariadenia rady ES o spoločnej organizácii trhu s vínom, o ochrane pôvodu a označovania vín, enologické postupy, používanie prísad a pod.


Na všetky tieto zmeny reagovala aj slovenská legislatíva zmenou zákonov o vinohradníctve a vinárstve. Ostatnou úpravou je zákon č. 313/2009, ktorou sa dosiaľ riadime. V nej sú definované všetky základné pojmy, podmienky pestovania viniča, kategorizácia vinárskych produktov, podmienky uvádzania vinárskych produktov na trh, a taktiež sú tam zadefinované vinohradnícke oblasti a ich členenie. Jednotný slovenský región sa člení na šesť vinohradníckych oblastí, ktoré sa delia na vinohradnícke rajóny, vinohradnícke obce, kde najmenšou územnou jednotkou sú vinohradnícke hony. Podľa štatistických údajov k 31.12.2015 je výmera jednotlivých oblastí takáto:

  1. Malokarpatská            5475 ha
  2. Južnoslovenská           5116 ha
  3. Nitrianska                    3391 ha
  4. Stredoslovenská         2227 ha
  5. Východoslovenská       777 ha
  6. Tokaj                            1415 ha

V celkovom súčte je to teraz 18 401 ha, čo však reprezentuje aj mladé, nerodiace vinice, vinice neznámych vlastníkov, ba aj vinice, ktoré sa ešte len budú vysádzať. Táto rozloha súčasných viníc je teda takmer o 4 000 ha menšia, ako v čase nášho vstupu do EU. To znamená, že domáca výroba vína zďaleka nepokrýva potreby slovenského trhu, keďže plne rodiacich viníc je asi len 12 000 ha. Najväčšie zmeny sa zaznamenali na východe Slovenska, kde Východoslovenská vinohradnícka oblasť sa scvrkla na polovicu a naopak, Tokaj zaznamenal takmer 50% nárast a už predstihol vo výmerách svojho suseda.

  1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Je to oblasť s najväčšou rozlohou vinohradov, ale aj najväčšími rozdielmi v podmienkach. Tvorí ju 12 vinohradníckych rajónov a 120 vinohradníckych obcí. Okrem viníc rozprestierajúcich sa na svahoch Malých Karpát sú tu pričlenené vinice v Stupave a na Záhorí a taktiež vinice v okolí Senca, Trnavy a Hlohovca. Tento umelo vytvorený celok umožňuje totiž prístup k surovine aj tým výrobcom, ktorí nemajú nijaké vlastné vinice. Vinice v Malých Karpatoch majú prevažne juhovýchodnú orientáciu so sklonom do 20%. Nadmorská výška vinohradov sa pohybuje v rozmedzí 145 – 260 m nad úrovňou mora. Pôdy svojim zložením vytvárajú ideálne podmienky, sú ľahké, slabo zadržujú vodu a dobre absorbujú slnečné teplo.

  1. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Rozprestiera sa na území 8 vinohradníckych rajónov v katastri 114 vinohradníckych obcí v priemernej nadmorskej výške 140 m. Je to prevažne rovinatý kraj Podunajskej nížiny so suchým podnebím v okolí miest Galanta, Komárno,  Dunajská Streda, Hurbanovo či Štúrovo. Mení sa aj charakter pôd podľa polohy viníc od ľahkých piesočnatých až k stredne ťažkým pôdam s hlbším profilom. V okrajových oblastiach sa vplyvom riečnych sedimentov mení reliéf krajiny na mierne zvlnenú pahorkatinu s riečnymi terasami.

  1. Nitrianska vinohradnícka oblasť

Vinohrady tejto geograficky rôznorodej oblasti sa rozkladajú na južne orientovaných svahoch Tríbečského pohoria a siahajú po svahy Považského Inovca. Patrí sem 9 vinohradníckych rajónov so 159 vinohradníckymi obcami v okolí miest Nitra, Zlaté Moravce, Vráble, Levice, Topoľčany a severnú hranicu tvoria vinice v dedinke Radošina. Priemerná nadmorská výška viníc je 150 m nad morom a rozprestierajú sa najmä na skeletových pôdach vápencov, dolomitov, kremencov či pieskovcov. Južné a západné rajóny tvoria sedimenty.

  1. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Vinice sa rozkladajú na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny, ako aj vo vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny na území 7 vinohradníckych rajónov so 107 vinohradníckymi obcami. Netvoria súvislé plochy, ale sú rozložené od Ipľa cez Sebechleby, Vinicu, Veľký Krtíš a Fiľakovo až po Rimavskú Sobotu a Tornaľu na východe. Priemerná nadmorská výška je 180 m a podklad pôd tvoria sedimenty, ílovité a pieskovcové bázy, na ktorých sú stredne ťažké pôdy.

  1. Východoslovenská vinohradnícka oblasť

Je to geograficky rôznorodá oblasť, ktorá sa rozprestiera na svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Tvoria ju 4 vinohradnícke rajóny, na ktorých evidujeme 89 vinohradníckych obcí od Moldavy nad Bodvou cez Michalovce, Sobrance, Tibavu a Orechovú, po Kráľovský Chlmec a Stredu nad Bodrogom. Vinice siahajú do výšky 180 m nad morom. Pod Vihorlatom prevládajú ílovito-hlinité pôdy vytvorené na vulkanitoch, pre moldavský rajón sú typické vápencové pôdy a na juhovýchode sú to ľahké piesčité pôdy.

  1. Vinohradnícka oblasť Tokaj

Exkluzívna a zároveň najviac rozvíjajúca sa oblasť má štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaných územím 7 vinohradníckych obcí, s predpísaným odrodovým zložením a osobitnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných svahoch Zemplínskych vrchov s kamenistými  a štrkovými pôdami na geologickom podklade ryolitov, andezitov a tufov s vysokým obsahom minerálov. Výnimočné prírodné podmienky umožňujú po stáročia vyrábať jedinečné vína, ktoré nemajú vo svete obdobu.

ODRODOVÁ SKLADBA NAŠICH VINOHRADOV

Aj na Slovensku spravujeme Listinu registrovaných odrôd. V nej sú zaevidované odrody, ktoré môžeme podľa zákona o vinohradníctve a vinárstve používať na produkciu vín a ich názvy sa môžu objavovať na etiketách fliaš. Najstaršie odrody boli zaregistrované v roku 1941, tie ostatné v roku 2011. Na zozname je v tejto listine dnes zaregistrovaných 45 odrôd viniča.

Biele muštové odrody:

Aurelius, Bouvierovo hrozno, Breslava, Devín, Dievčie hrozno, Feteasca regala, Hetera, Chardonnay, Irsai Oliver, Milia, Muškát moravský, Muškát Ottonel, Müller-Thurgau, Neuburské, Noria, Pálava, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské biele, Rulandské šedé, Sauvignon, Silvánske zelené, Tramín červený, Veltlínske červené skoré, Veltlínske zelené

Označenie „biele“ neznamená, že farba šupky je svetlá – žltá, zelenkavá, ale že sa z nich vyrábajú biele vína. Preto sú tu zaradené aj odrody s ružovou farbou šupky (Tramín, Milia) alebo sivo-bordovou (Rulandské šedé). Niektoré    z nich majú schopnosť vytvárať v šupke aj viac aromatických látok, a preto vína z nich vyrobené radíme k bielym aromatickým vínam. Sú to tramíny, muškáty, sauvignony a odrody vzniknuté krížením z týchto odrôd.

Tokajské muštové odrody:

Furmint, Lipovina, Muškát žltý

Modré muštové odrody:

Alibernet, André, Cabernet Sauvignon, Dunaj, Frankovka modrá, Hron, Modrý Portugal, Neronet, Nitria, Rimava, Rosa, Rudava, Rulandské modré, Svätovavrinecké, Torysa, Váh, Zweigeltrebe

V našich vinohradoch sú vysadené aj ďalšie odrody, ako Dornfelder, Merlot či tokajská Zeta, ale keďže nie sú ešte zapísané v Listine registrovaných odrôd, ich názov sa nesmie použiť na etiketách fliaš. Výrobcovia musia použiť na fľaši značkové podoby pomenovania vína, napr. Dorn, Mer, Petit Merle a pod.


Farba šupiek týchto odrôd je úplne tmavomodrá až čierna a predovšetkým slúžia na výrobu ružových a červených vín. Aj v tejto skupine je mnoho odrôd, ktoré vznikli procesom kríženia. V súčasnosti sú veľmi žiadané na slovenskom trhu najnovšie prírastky v „Listine“ ako je Dunaj, Hron, Váh či Torysa. Zvláštnou odrodou je Alibernet, ktorý radíme k „farbiarkam,“ kde aj dužina bobule je sfarbená do červena, takže sa z nej nedá vyrobiť biele víno. Farba vína z tejto odrody je tmavorubínová až čierna, farbí jazyk a zuby do modra, avšak len na krátky čas.

Medzi prvé registrované odrody na Slovensku patria Müller-Thurgau, Neuburské, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské biele, Rulanské šedé, Silvánske zelené, Tramín červený, Veltlínske zelené, Frankovka modrá, Rulandské modré, Modrý Portugal a Svätovavrinecké, ktoré boli zaregistrované v roku 1941. Naopak, medzi najnovšie registrované odrody z roku 2011 patria Breslava, Hetera, Hron, Nitria, Rimava, Rosa, Rudava, Torysa a Váh.

Napriek tomu, že vinohradníctvo patrí medzi významné tradičné odvetvia, z hľadiska rozlohy patrí len medzi okrajové. Odráža sa to aj na jeho konzumácii. Ročná spotreba vína na jedného Slováka dosahuje podľa oficiálnych štatistík dlhodobo 12 až 14 litrov, na porovnanie vo Francúzsku a Taliansku prevyšuje ročná spotreba vína na obyvateľa 50 litrov. Výroba sa pohybuje na úrovni 600 tisíc hektolitrov, a asi tretina suroviny potrebnej na výrobu vína sa dováža.

Vulkanická pôda

Napriek svojej slnečnej polohe však toto nie je najteplejšia oblasť Slovenska, v ktorej sa pestuje víno. Táto výsada patrí Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ktorá sa pýši tými najlepšími podmienkami na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín. Najviac sa tu pestujú biele muštové odrody Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Pinot blanc a Chardonnay. Z modrých odrôd Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, ktorý si vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie, ale aj Pinot Noir a Svätovavrinecké.

Najrozmanitejšie podnebia zas ponúkajú vinohrady v Nitrianskej vinohradníckej oblasti vďaka ich rozmanitej expozícii, ale aj pôdnym a makroklimatickým podmienkam. Vďaka tomu sa tu môžu pestovať odrody s vyslovene odlišnými požiadavkami na prostredie, ako napríklad Pinot blanc, Pinot gris, Sauvignon, Müller-Thurgau, Tramín červený a Frankovka modrá, Svätovavrinecké, ale aj Rizling rýnsky, Pinot noir a Semillon.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je zas známa svojou vulkanickou pôdou a pivnicami. Mnohé z nich boli vyhĺbené už v 16. storočí do tuftu, pôvodne slúžili ako úkryt pred Turkami. Dnes sa v nich však uskladňuje víno. V tejto oblasti, ktorá sa nachádza od Hontu až po Gemer, sa najviac pestuje Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Müller-Thurgau, Pinot blanc a Chardonnay.

TERROIR RAČA

“Terroir” pôvodne vo Francúzsku označoval geografickú jedinečnosť vína, kávy a čaju. Tento pojem sa stáročia vyvíjal na základe pozorovaní odlišností vín, často aj v rámci jednej vinice. A tak sa vykryštalizoval “terroir” ako spôsob opisu jedinečnosti lokality, ktorá ovplyvňuje a utvára miestne víno.

Svätojurský chotár je jedným z najzachovalejších celkov pôvodnej kultúrnej krajiny na Slovensku. Je to vďaka strmým svahom s malými terasovitými vinicami, ktoré nebolo možné spojiť do veľkých celkov, ako napríklad v Pezinku či Modre.

Geológia svätojurskej krajiny poskytuje ideálne podmienky pre pestovanie viniča. Okrem priaznivej orientácie strání s dostatkom slnečného žiarenia sú to ľahké až stredne ťažké hnedozeme, vyvinuté na žulovom podloží. Klimatické podmienky sú vhodné obzvlášť na pestovanie bielych muštových odrôd.

Prírodné zložky terroir dopĺňa človek – vinohradník a vinár, bez ktorého by víno nevzniklo. Vkladá doň svoj nezameniteľný rukopis. Vinohradníctvu vo Svätom Jure sa profesionálne venuje väčšina členov spolku, ktorých zväčša rodinné firmy produkujú originálne vína vysokej kvality, prezentujúce svätojurský terroir. Mnohí obyvatelia mesta obrábajú menšie plochy viníc a dorábajú víno hlavne pre vlastnú spotrebu.

 Pôvodným viazacím materiálom bola tráva „pant“, ktorá sa pred použitím namáčala a šliapala pri studničkách. Nasledovala kopačka vidlami, pod viničom sa nechávala „jamka“ na zachytávanie dažďovej vody. Proti hubovým chorobám viniča sa používali postreky modrou skalicou, niekedy s pridaním síry. V máji sa začínala „zelená robota“ – vyplievanie neproduktívnych letorastov, skyprovala sa pôda, ničila burina a podľa potreby sa postrekovalo. Začiatkom augusta začínali dozrievať prvé skoré sorty hrozna na výrobu burčiaka. Oberačky pokračovali v septembri a októbri, podľa dozrievania jednotlivých odrôd viniča.  Pri oberačkách vinohradníci znášali hrozno v „putniach“ na chrbte k pristaveným vozom s koňmi alebo volmi. Tam ho vysýpali do kadí a odvážali do „prešovní“ v meste. Hrozno sa tĺklo alebo mlelo, plnilo do lisov a „prešovalo“. Mušt vo vysušených a vysírených drevených sudoch kvasil a prechádzal fázou burčiaka, rampáša a mladého vína. Po čase sa víno stáčalo, čím sa oddelilo od kvasničných kalov. Pred stáročiami bola najviac cenená odroda Viridula, z ktorej sa vyrábalo jedinečné víno – svätojurský samotok. V priaznivých rokoch bobule napadla ušľachtilá pleseň, čím došlo k zosušeniu a zvýšeniu cukornatosti hrozna, ktoré získalo figovú chuť. Takéto hrozno sa starostlivo vyberalo, zmiešalo sa s čerstvým hroznom v pomere 6:1 a šliapalo sa v kadiach, kým scvrknuté bobule Viriduly nenasiakli čerstvou hroznovou šťavou. Vyprešovaný mušt potom kvasil v osobitných súdkoch. Takýmto spôsobom sa dodnes vyrábajú sladké tokajské vína (výbery), no svätojurský samotok sa vyrábal už dávno pred nimi.

Najvýraznejší zlom vo vinohradníctve nastal koncom 19. storočia, keď bol aj vo svätojurskom chotári zaznamenaný výskyt fyloxéry (Phylloxera vastatrix). Táto voška, parazitujúca predovšetkým na koreňoch viniča, bola do Európy privezená spolu s americkými odrodami viniča a za niekoľko desaťročí zničila väčšinu pôvodných viníc. Odolnosť voči fyloxére bolo možné získať iba štepením európskych odrôd na americké podpníky.  Po prevzatí viníc od súkromných vlastníkov v polovici 50-tych rokov 20. storočia poľnohospodárske družstvo postupne prešlo na nový spôsob pestovania viniča – na drôtoch natiahnutých medzi betónovými stĺpmi. Vinič bol vysadený v širších sponoch, čo umožnilo obrábanie, hnojenie a postrekovanie traktormi. Vtedajšia vinohradnícka produkcia však bola zameraná na kvantitu a produkovali sa hlavne priemerné stolové vína. V súčasnosti čoraz viac vinohradníkov obrába svoje vinice systémom integrovanej produkcie, pri ktorom sa kladie dôraz na zachovanie prirodzenej funkcie agro-ekosystémov. Minimálne každé druhé medziradie je zatrávnené, počet rodiacich krov nesmie klesnúť pod 2000 kusov na hektár, obmedzené je hnojenie umelými hnojivami a na ochranu proti chorobám sa používajú iba povolené prípravky. Tento spôsob pestovania hrozna prispieva nielen k ekologickej rovnováhe, ale výraznou mierou ovplyvňuje i tvorbu krajiny a trvalé udržanie bohatej biodiverzity flóry a fauny. Dnes v chotári dominujú štyri biele odrody viniča: Müller ThurgauRizling vlašskýRizling rýnsky a Veltlínske zelené, vysadené zhruba na 70 % plochy. Modré muštové odrody, predovšetkým Frankovka modráSvätovavrinecké a André, zaberajú iba 10 % plochy. Priemerný vek vinohradov je 30 – 40 rokov, nové výsadby pribúdajú len sporadicky. Časť pôvodných viníc však ostáva neobrobená a pustne. Lukratívna poloha v blízkosti hlavného mesta je však veľkým lákadlom pre stavebníkov…

  • Pozitívne účinky na organizmus: prevencia proti nadmernej zrážanlivosti krvi, antioxidačné, protizápalové, protiplesňové, antialergické a protirakovinové účinky. Chráni srdcovo – cievny systém a stabilizuje krvný tlak. Znižuje riziko vzniku cukrovky, žlčových kameňov, osteoporózy a zvyšuje odolnosť voči stresu.
  • Typická chuť: príjemne jemná a korenistá, s nenápadnými dymovými tónmi, zanecháva dlhotrvajúci vnem na podnebí.
  • Vôňa: škorica a zrelé višne, doplnené dymovým podtónom, kôstkovým ovocím, či vlašskými orechmi. Niektoré ročníky sa vyznačujú vôňou po prezretých malinách, či čerešniach.(MD)